Dom zo severu

Dom zo severu

Dom zo severu

Dnes sa pojmom drevostavba označujú najmä domy s montovanou sendvičovou konštrukciou, tento mesiac sme však navštívili drevostavbu so stenami z poctivého dreva – moderný zrub postavený tradičnou metódou. Obrovská masa dreva tak výrazne ovplyvňuje nielen jeho vzhľad, ale aj vnútornú klímu.

Moderné zruby sa veľmi nepodobajú na drevenice, v akých sa u nás bývalo kedysi. Aj dnes sú to domy postavené tradičnou H technológiou z masívneho dreva, ktoré už na prvý pohľad dýchajú prírodou, majú však moder¬né dispozície a problémom nie sú ani veľké otvorené priestory. Pre moderný zrub sa rozhodla aj rodina s tromi deťmi. Chceli odísť z paneláku a zabezpečiť potomkom aj sebe zdravšie bývanie. „Stále som túžil po zrube. Je to celkom iné bývanie,“ zdôvodňuje domáci pán. S manželkou sa zhodli a vyhliadli si dom, ktorý im bol sympatický vyhotovením aj detailmi, veľký tak akurát – ani priveľký, ani primalý, s dostatkom odkladacích priestorov a vlastnou izbou pre každé dieťa. Keď sa im pritrafil šikovný pozemok neďaleko Žiliny, bolo rozhodnuté. „Je tu veľmi pekne. Neďaleko mesta, a zároveň len kúsok do lesa. Bežne nám chodia srnky na cviklu do záhrady,“ prezrádza majiteľ.

Premyslená konštrukcia

Zaujímavosťou domu sú jednoplášťové steny, s akými sa dnes, hoci to znie zvláštne, nestretnete pri každom zrube. „Všetky (aj obvodové) steny sú tu z 20,5 cm hrubých trámov z borovicového dreva, ktoré zabezpe¬čuje dostatočnú izoláciu aj akumuláciu tepla, takže dom spiňa všetky požiadavky na príjemné bývanie. Navyše je táto konštrukcia veľmi jednoduchá a vďaka tomu aj trvácna – keď sa o dom dobre staráte, to znamená, že drevo pravidelne ošetrujete nátermi, vydrží aj 200 – 300 rokov,“ hovorí Ing. Miron Matejčík zo spoločnosti Gamo Consulting, ktorá u nás zruby Kontio dodáva. Drevené trámy sú spájané jednak tvarovými (frézova¬nými) spojmi, ktoré sú typickým prvkom zrubových stavieb, jednak drevenými kolíkmi, ktoré zaisťujú ich stabilitu a presnosť. Navyše, nárožia a ďalšie konštrukcie spevňujú v pravidelných vzdialenostiach skryté oceľové závitové tyče v celej ich výške. Pre zrubové stavby je typické, že spočiatku sadajú za dva roky asi o 2,5 % – počítalo sa s tým preto aj v konštrukcii tohto domu. Napríklad, nad oknami a dverami sú dilatačné medzery a konštrukcia obsahuje posuvné konzoly a koľajničky. Všetko je pritom skryté za lištami a záslepkami. Tieto konštrukčné prvky umožňujú stavbe hýbať sa a sadať podľa potreby tak, aby nedochádzalo k pnutiu alebo praskaniu dreva. „Do domu sa dá nasťahovať hneď po dokončení, nie je potrebné čakať, kým stavba sadne.
Len sa po prvom a druhom roku postaráme o doladenie stavby pomocou závitových tyčí a ďalších konštrukčných prvkov,“ dodáva zástupca značky Kontio. Výsledkom premyslenej konštrukcie je aj vynikajúca tesnosť stavby, ktorá sa overuje Blower door testom. „V tomto dome namerali hodnotu 1,9 h-1, čo je oproti štandardu 4 h-1 vynikajúci výsledok.“

Len z prírodných materiálov

Už samotné drevo, ktoré je v tomto dome hlavným stavebným materiálom, je na 100 % obnoviteľné a neza-necháva žiadnu uhlíkovú stopu. To znamená, že bilancia vstrebávania a uvoľňovania C02 je v priebehu jeho životného cyklu na nule. Ekologický prístup majiteľov sa prejavil aj pri výbere tepelnej izolácie. V streche je 30-centimetrová vrstva ovčej vlny, v podlahe a stropoch 20 cm hrubé konopné dosky. V celej stavbe sa pritom nepoužili žiadne plastové izolácie či parozábrany. Drevo, ovčia vlna aj konope sa totiž dokážu veľmi dobre vyrovnať s prípadnou vlhkosťou a účinne ju odpariť. Steny aj podlahy sú natreté prírodným olejom: „Olej vsiakne do dreva a na povrchu nezanechá žiadnu vrstvu ako lak, takže drevo môže dýchať a cítite ho pri dotyku. Veľkou výhodou je aj to, že pri obnove náteru netreba nič brúsiť, stačí len znova natrieť,“ vysvetľuje zástupca značky Ing. Matejčík.

Optimálna klíma

Veľmi pozitívny vplyv na vnútorné prostredie má priro¬dzená schopnosť dreva vyrovnávať vlhkosť – keď je veľmi vlhko, pohlcuje ju, keď je sucho, uvoľňuje ju do prostredia. Vďaka tomu je v dome ideálna vlhkosť vzduchu – 35 až 55 % (zvyčajne 43 %) a ani v sušiarni bielizne sa nevyskytuje pleseň. Podobne je to aj s teplotou. Keďže tvrdé drevo polárnej borovice má približne rovnakú akumulačnú schopnosť ako betón a v zrubovej konštrukcii domu ho je asi 80 ton (plus štyri tony ťažká akumulačná pec), dokáže účinne vyrovnávať teplotné výkyvy. „Väčšinou je v dome okolo 24 °C,“ delí sa o skúsenosti majiteľ domu. „V prechodnom období stačí zakúriť, až keď je chladno viac dní po sebe, a keď v lete trvali horúčavy veľmi dlho, vystúpila teplota maximálne na 28 °C. Nemáme pritom klimatizáciu ani žalúzie, len závesy. Ani v horúčavách tu však nie je zďaleka tak nepríjemne ako v paneláku, pretože steny nesálajú a cez noc sa dá dom otvorenými oknami vyvetrať,“ pochvaľuje si.

Teplo z drevených brikiet

Keďže do domu nie je privedený plyn, kúria tu drevom a o ohrev vody sa v lete starajú solárne panely. Zvyšok obstará elektrina. Zdrojom príjemného sálavého tepla je tu hypokaustová pec, ktorú si majitelia nechali postaviť na zákazku. Keďže je umiestnená na hranici medzi obývačkou a pracovňou na prízemí a medzi dvoma detskými izbami na poschodí, vyhrieva naraz štyri miestnosti. „Je to sálavé teplo, ktoré je najpríjemnejšie aj najzdravšie,“ vysvetľuje domáci pán. „V zime tu vonkajšia teplota občas klesá aj pod – 25 °C, ale aj v extrémnych mrazoch zakúrime do pece najviac trikrát denne, väčšinou však stačí len raz.“ Podľa energetického certifikátu je dom v kategórii B, jeho skutočná spotreba je však podstatne nižšia. „Podľa výpočtu by sme len na kúrenie mali minúť približne 18 000 kWh ročne,“ hovorí majiteľ. „Reálne je to však asi 2,5 tony brikiet, čo je približne 10 000 kWh a menej než 9 000 kWh elektrickej energie, spolu teda asi 19 000 kWh za rok. To je však vrátane energie potrebnej na chod spotrebičov a osvetlenie. Na bežnú prevádzku bez kúrenia a teplej vody pritom minieme asi 400 kWh mesačne a v lete sa veľa spotrebovalo aj pri stavebných prácach. Navyše, sme piati, z toho tri dievčatá, takže spotreba teplej vody je tu naozaj vysoká a v zime ju ohrieva elektrická špirála. Z toho je jasné, že na kúrenie tu naozaj veľa energie netreba.“

Drevo priamo z Fínska

Zruby značky Kontio sa stavajú z masívnych trámov z polárnej borovice. Tieto stromy rastú v extrémnych klimatických podmienkach, preto je tento proces veľmi pomalý.
Dôsledkom je husté tvrdé drevo. To je nielen odolným a húževnatým stavebným materiálom, ale má aj schopnosť efektívne regulovať vlhkosť a teplotu v Interiéri. Vlhkosť vzduchu v dome sa vďaka tomu pohybuje v Ideálnom rozpätí 35 až 50 % . V takomto prostredí sa najmenej množia plesne, vírusy a baktérie. Výborná akumulačná schopnosť masívneho dreva sa zároveň postará o optimálne teplotné podmienky v lete aj v zime.
Všetky domy Kontio sa vyrábajú systémom „just-in-time“ vo Fínsku v továrni Pudasjärvi neďaleko polárneho kruhu – každoročne sa odtiaľ odošle do sveta asi 2 300 zrubových stavieb. Na základe objednávky sa tu dom naprojektuje, vyrobí, zabalí a v stanovenom termíne odvezie na miesto určenia. Tam sa zrub prvýkrát poskladá, čo trvá asi šesť až osem týždňov. Celý proces od odpílenla stromu cez strojové opracovanie a sušenie trámov až po odoslanie domu je pritom automaticky riadený a mimoriadne presný.

Stavanie vo svahu

Začali na jar pred štyrmi rokmi. Keďže dom stojí v prudkom svahu, základy boli pomerne náročným štartom: „Pre statiku sme museli dom založiť až do hĺbky 2 m, na pásoch je potom 50 cm hrubá oceľobetónová doska. Aby sa zabezpečila stabilita svahu, do základov išlo až 100 m3 betónu a množstvo železa,“ vysvetľuje domáci pán. „Ale okolie aj výhľad to kompenzujú,“ usmeje sa. V auguste sa potom mohla firma Dustiť do drevostavbv. Uzavretá hrubá stavba bola hotová asi za dva mesiace, koncom septembra. „Bol vtedy veľmi daždivý rok, ale drevu to neublížilo – ako zmoklo, tak aj vyschlo,“ pochvaľuje si majiteľ. Nasledovali dokončovacie práce a na Silvestra sa rodinka sťahovala do nového. Najdlhšie trvajú terénne úpravy, ktoré sú vo svahu náročné, avšak nevyhnutné. Domáci pán ich šikovne využil na vybudovanie pivníc pred aj za domom – má tu suché aj vlhké odkladacie priestory na drevo, zeleninu aj na bicykle. V záhrade urobil pre manželku vyvýšené záhony a v hlave má už presné plány aj na zvyšok – kde bude tráva, kde ovocné stromy, jazierka… A ako sa im tu býva? Príjemne. Zatiaľ činorodo a o pár rokov určite aj v zeleni.